A zas je tu jar. Ľudia sa tešia z topiaceho sa snehu. Síce ofrflú každú mláku, ale s vidinou suchých ciest vo svojich snoch sú schopní také neprávo, akým kaluže nepochybne sú, prehltnúť. Potom si pár vodohospodárov všimne, že akosi začali stúpať hladiny potokov, potôčkov a v neposlednom rade riek. Poskytnú teda médiám rozhovor, v ktorom upozornia, že hladiny riek stúpajú. To si však už stihli povšimnúť ľudia bývajúci blízko vodných tokov, keďže im H2O stihla vytopiť pivnice. Médiá sa toho chytia a spravia z toho správu dňa. Síce to vytopeným ľuďom nepomôže, ale aspoň budú mať svoje obydlia v telke. Ostatná časť národa sa porozčuľuje nad nespravodlivosťou, vodnými živlami, pár z nich prednesie vetu typu: "Oheň je síce hrozný, ale pred vodou neutečieš", a po čase záujem o povodne opadne spolu s vodou.
A opäť je tu jar. Po dlhom nadávaní na hnusné letné horúčavy, jesenný chlad, vodu padajúcu z oblohy a studenú zimu, v ktorej ľudia nezabudnú počas najväčších mrazov spomenúť globálne otepľovanie, zase prišla mierna jar. Ľudia sú šťastní, pučia stromy,a aj tá tráva rastie závratným tempom... A potom začnú trávy a kvety a stromy kvitnúť. Prichádzajú alergie, ľudstvo sa sťažuje, v televízii, na internete a aj z rádia počuť názory lekárov a odborníkov všetkého druhu na problémy s dýchacími cestami, sliznicami, opuchnutými očami a inými prejavmi alergií. Akoby toho sťažovania nebolo dosť, určite sa vo svete udeje nejaká prírodná katastrofa. Ľudstvo je zhrozené, každý si preratáva úspory, ktoré mu budú (ak sa niečo také udeje) aj tak na nič, kontroluje, či mu ostalo ešte dačo zo zimných zásob...
A tak prišla tá jar. Ľudia nadávajú tak, ako aj po iné ročné obdobia, len témy sa menia...
