Aby som to tak zbežne vysvetlila: pracujem na najkrajšom hrade Slovenska, ktorý sa nachádza na Orave (troška si predsalen musím prihriať polievočku:) A aby som to vysvetlila ešte bližšie, turisti sú rôzni. Napríklad poznáme turistov zaujímajúcich sa. Je to veľmi dobrá sorta, ktorá prejavuje záujem o každé vaše slovo, dá sa s nimi porozprávať a bývajú k vám milí (pokiaľ viete zodpovedať na všetky otázky). Často však prichádzajú na také otázky, ktoré by mi v živote (aspoň dúfam) nenapadli a ja musím trápne priznať, že odpovede nepoznám.
Ďalej poznáme turistov vtipálkov. Pokiaľ si nerobia srandu z lektora, tak je to vynikajúca skupina, zabávajúca sa na jednoduchých veciach. Nemusíte pri nich rozmýšľať, či nie je nevhodné spomenúť vo výklade "právo prvej noci" (niektorým turistom sa to zdá až príliš nevhodné), alebo nejakú legendu. Títo turisti sú často zaujatí práve legendami a história ich absolúte nezaujíma.
Sortou najbežnejšou sú turisti ignoranti. Možno si niektorí z vás povedia, že je to prisilné slovo, ale je to tak. Ignorujú všetko: od zákazov jesť a piť na hrade, cez zákaz obchytkávania exponátov až po absolútnu ignoranciu lektora, ktorý sa môže roztrhať, aby im mohol porozprávať všetky tie úžasné časti predpísaného lektorského textu (áno, priznávam to, v skutočnosti nie sme tak prudko inteligentný, máme to všetko jednoducho nabifľované). Často ich sprevádzajú sluchátka v ušiach, zo sluchátiek sa ozývajúca hudba, a snaha prekričať hudbu, aby mohol kolegovi turistovi povedať, koľko je to tých schodov a ako dlho ešte budeme musieť šľapať. Keďže sa často rozprávajú medzi sebou, lektor si proste kecá sám pre seba a všimnú si ho až po tom, keď zareve do pléna: "Môžme sa presunúť do nasledujúcej miestnosti". Túto skupinu vypĺňajú najmä mladí ľudia, všeobecne nazývaní pruberťáci, navštevujúci hrad v rámci školských výletov (i hate it - keď ich to nezaujíma, nech radšej ostanú doma, alebo v škole).
Poslednou skupinou turistov sú emočne plochí turisti (s týmto vedeckým termínom dnes prišla jedna kolegyňa). Možno ich to aj zaujíma, ale nezistíte to. Celou prehliadkou majú kamenné tváre ako pri pokre, lektor z nich postupne nervóznie a nakoniec je v takom štádiu, že si pôjde radšej odbehať 20 krát turistov ignorantov, ako jeden jediný krát emočne plochých jedincov.
Na záver chcem poznamenať, že tento vysoko inteligentný vedecký článok som pripravovala po jednom návrate z roboty. Odchádzam sa z toho vyspať....